Cymbidium ensifolium - Starostlivosť a charakteristiky

Cymbidium ensifolium

Botanický druh považovaný za „čínsky cymbidium“, spolu s Cymbidium sinense a Cymbidium kanran makino, Cymbidium ensifolium vyniká kompaktným vzrastom, menšími rozmermi v porovnaní s inými druhmi Cymbidium, voňavými, jemnými kvetmi strednej veľkosti, postupným a častým kvitnutím a vysokou toleranciou voči vysokým teplotám, čo ho silno odporúča na pestovanie v byte.

Najznámejšie synonymá pre tento druh sú Epidendrum ensifolium L. (1753) a Jensoa ensata Raf. (1838), no kompletný zoznam ukazuje početné systematické revízie, ktorým bol tento druh podrobený: Cymbidium albomarginatum Makino 1912; Cymbidium arrogans Hayata 1914; Cymbidium ensifolium f. arcuatum T.C.Yen 1964; Cymbidium ensifolium f. falcatum T.C.Yen 1964; Cymbidium ensifolium f. flaccidior Makino in Y.Iinuma 1912; Cymbidium ensifolium subsp. acuminatum (M.A.Clem. & D.L.Jones) P.J.Cribb & Du Puy 2007; Cymbidium ensifolium var. misericors (Hayata) T.P.Lin 1977; Cymbidium ensifolium var. rubrigemmum (Hayata) T.S.Liu & H.J.Su 1978; Cymbidium ensifolium var. striatum Lindl. 1837; Cymbidium ensifolium var. susin T.C.Yen 1964; Cymbidium ensifolium var. xiphiifolium (Lindl.) S.S.Ying 1990; Cymbidium ensifolium var. yakibaran (Makino) Y.S.Wu & S.C.Chen 1980; Cymbidium gonzalesii Quisumb. 1940; Cymbidium gyokuchin Makar. 1912; Cymbidium gyokuchin var. arrogans (Hayata) S.S.Ying 1977; Cymbidium gyokuchin var. soshin Makino 1912; Cymbidium kanran var. misericors (Hayata) S.S.Ying 1977; Cymbidium koran Makino 1912; Cymbidium micans Schau. 1843; Cymbidium misericors Hayata 1914; Cymbidium misericors var. oreophilum Hayata 1914; Cymbidium niveomarginatum Makino 1912; Cymbidium prompovenium Z.J.Liu & J.N.Zhang 1998; Cymbidium rubrigemmum Hayata 1916; Cymbidium shimaran Makino 1912; Cymbidium xiphiifolium Lindl. 1821; Cymbidium yakibaran Makino, Iiinuma 1912; Cymbidium yongfuense Z.J.Liu & J.N.Zhang 1998; *Epidendrum ensifolium L. 1753; Jensoa ensata Raf. 1836; Limodorum ensatum Thunb. 1784

Se cunosc cel putin doua specii cu ocurenta naturala, anume ssp. ensifolium si ssp. haematodes.

Má strednú veľkosť, s hrubými, tuhými listami, kvitne od začiatku leta až do jeho konca, zvyčajne v troch etapách, avšak sú známe prípady kvitnutia na jeseň alebo v zime. Tak Cymbidium ensifolium, ako aj Cymbidium sinense často vykazujú panachované formy, najbežnejšie s obojstranným zlatým okrajom na liste alebo s pozdĺžnymi odfarbeniami zodpovedajúcimi usporiadaniu žilnatiny.

Pestovanie tohto druhu Cymbidium sa stráca v hmle vekov, považuje sa za jeden z najdlhšie pestovaných druhov orchideí, s prvými súčasnými zmienkami z čias Konfucia, približne 500 pred n.l. Carl Linnaeus opísal druh v roku 1753 v monumentálnej práci Species Plantarum. V súčasnosti pestovatelia východných druhov, či už z Číny alebo Japonska, uprednostňujú tieto druhy a ich komerčné odrody, pričom majú dlhú tradíciu v ich pestovaní a rozmnožovaní, zatiaľ čo západní pestovatelia začínajú až oveľa neskôr zavádzať skupinu čínskych cymbidií do svojich trvalých ponúk.

Pôvodne zaradený do podrodu Jensoa spolu s Cymb sinense, Cym. faberi, Cym. goeringii a ďalšími podobnými druhmi, ensifolium predstavuje jeden z rodov s najrozšírenejším výskytom a najväčšou variabilitou, nachádzajúc sa v Indočíne, Číne, Japonsku, Borneu, Novej Guinei a Filipínach, v nadmorských výškach od 500 do 1800 m. Druh obýva listnaté lesy v vlhkých oblastiach pozdĺž vodných tokov na vápencových substrátoch pokrytých machom, pričom zaujíma aj litofilné stanovištia. Nie je isté, či prirodzený výskyt druhu zahŕňa aj Japonsko, oveľa pravdepodobnejšia je hypotéza jeho neskoršej aklimatizácie prostredníctvom kultivácie.

Aspectul general al plantelor sugerează o talie medie spre mica, acestea avand crestere tericola sau litofila, cu numerosi pseudobulbi de dimensiuni reduse, inveliti complet in tecile bazale ale frunzelor, in numar de 3 – 4 per pseudobulb,  prezentand un model imbricate. Frunzele au aspect liniar, fiind inguste, acute, uneori variegate.

Veľkosť kvetov Cymbidium ensifolium sa pohybuje medzi 5 – 8 cm, sú výrazne rozostúpené na vzpriamenej kvetnej stonke dlhé až 30 cm, ktorá nesie 3 – 8 kvetov s trvanlivosťou kratšou ako u klasických hybridov, ale nie kratšou ako 2 – 3 týždne. Farebnosť kvetov zvyčajne zahŕňa zmesi hrdzavo hnedých odtieňov na svetlozelenom alebo žltozelenom pozadí, často sa však vyskytujú extrémne farebné variácie od kompaktnej červeno-hnedej po jednoliato svetlozelenú, s výnimkou bieleho labella, alebo dokonca úplne albínových kvetov. Relatívne skromný vzhľad kvetov je plne vyvážený jemnou a trvalou vôňou, ktorá je dokonca silnejšia v porovnaní s bežnými cymbidium hybridmi. Doba kvitnutia je zvyčajne obmedzená na letnú sezónu, čo je spoločná vlastnosť väčšiny jeho hybridov, no často sa uvádzajú aj kvitnutia na jeseň, v zime alebo skoro na jar.

Preferencia pre tento druh viedla k jeho zaradeniu ako rodičovského druhu v mnohých úspešných hybridách, z ktorých niektoré boli dokonca ocenené, medzi ktoré patrí Cymbidium Super Baby (x Babylon), Cymbidium Chocolate Soldier (x Volcano) a Cymbidium Tender Love (x parishii) ako priami potomkovia, alebo dokonca zložité hybridy, ako Cymbidium Golden Elf (x Enid Haupt) 'Sundust' HCC/AOS a jeho tetraploidná (4n) varianta, Cymbidium Korintji (x Rangoon), Cymbidium Giselle (x madidum), kde vyniká najmä klon „Ballerina“, ocenený AOS s uznaním HCC.

Pokiaľ ide o podmienky rastu, Cymbidium ensifolium uprednostňuje miesta s tieňom 90 – 95 % a teplotami 23 – 30 ℃, no dokáže tolerovať aj vyššie teploty, ak je zabezpečené primerané vetranie. Nočné teploty počas letných mesiacov až do neskorej jesene (august - október) by mali byť aspoň 10 – 15 ℃, aby sa zabezpečilo začatie kvitnutia. Optimálne teploty počas zimy by mali byť ideálne medzi 7 - 12 ℃ v noci a 18 – 23 ℃ cez deň. Väčšina čínskych druhov cymbidium dokáže prežiť mierne mrazy, no odporúča sa im vyhnúť.

Silné vetranie je jedným z kľúčových prvkov pri pestovaní druhov cymbidium, ktorého ensifolium nie je výnimkou; jeho nedostatočná kvalita môže viesť k vzniku hubových a bakteriálnych ochorení, najmä botrytídy, ktorá poškodí kvety a spôsobí ich opadávanie.

Odporúča sa udržiavať vlhkosť rastu na úrovni 40 – 60 % počas zimy a čo najvyššie hodnoty počas zvyšku roka, najmä v lete.

Zalievanie sa bude vykonávať často, približne každé 3 dni, alebo aj každé dva dni v oblastiach s suchým podnebím. Rastliny budú udržiavané stále vlhké, no bez umožnenia stagnácie vody.

Budú uprednostňované pestovateľské substráty v zmesi, s dobrým odvodnením a jemnou štruktúrou, ktoré umožňujú rýchle vysychanie substrátu po zálievke, ako napríklad kompost z kokosových vlákien s rašeliníkom sphagnum, borovicová kôra s malými rozmermi (3 – 9 mm) a perlit.

Hnojenie sa bude aplikovať v intervale 2 týždňov, použitím hnojiva s nižším obsahom dusíka a fosforu, s ideálnym zložením 15 – 15 – 30, pričom hodnoty fosforu môžu byť zvýšené počas letného obdobia.

Výmena kvetináčov a pestovateľského substrátu sa bude vykonávať v intervale 2 rokov, kedy sa pristúpi aj k delenie trsov, pričom sa zachovajú skupiny minimálne 3 cibuľiek.

Chceš vidieť viac článkov a získať viac vedomostí? Tento článok je ponúkaný zadarmo, no môžeš podporiť secretgarden.ro cu o recenzie aici:

Google: Recenzie pe Google

Facebook: Recenzie pe Facebook