Maxillaria variabilis (Bateman ex Lindl. 1837) – botanický druh malého vzrastu z Mexika (Chiapas, Colima, Durango, Guerrero, Hidalgo, Jalisco, México), Guatemaly, Belize, El Salvadoru, Hondurasu, Nikaraguy, Kostariky, Panamy, Kolumbie a Ekvádoru, kde obýva terestriálne, litofilné alebo epifytické stanovištia na listnatých druhoch, najmä duboch, alebo pri ich základoch, na izolovaných stromoch na pasienkoch a lúkach, v otvorených alebo hustých lesoch s vysokou vlhkosťou, vo výškach od 500 do 2500 m.
Opísaný Batemanom podľa Lindleyho v roku 1837, taxón pozná nasledujúce platné synonymá: Maxillaria angustifolia Hooker 1841; Maxillaria chiriquensis Schlechter 1922; Maxillaria lyoni Lindley 1845; Maxillaria panamensis Schltr. 1922; Maxillaria revoluta Kl. 1852; Maxillaria variabilis subvar. lutea A.H.Kent 1893; Maxillaria variabilis var. unipunctata Lindl. 1838; Maxillariella panamensis (Schltr.) Szlach. & Sitko 2012; Maxillariella variabilis (Bateman ex Lindl.) M.A. Blanco & Carnevali 2007; Maxillariella variabilis var. unipunctata (Lindl.) Solano 2011. Maxillaria curtipes je ďalšie často uvádzané synonymum, avšak odporúča sa pristupovať k nemu s opatrnosťou, až do overení a dôkladných revízií. Druh sa odlišuje od podobných druhov M. Caespitifica rozdielnymi kvetmi – u posledného sú menšie a zelené – a od druhu Costaricensis kvetmi sfarbenými zeleno-krémovo, škvrnitými červenou, a preferenciou pre oveľa vlhkejšie oblasti druhého druhu.
Druh malého vzrastu (4 - 21 cm na výšku) má jednotlivé listy, ktoré sú akoby trsy trávy, lineárne alebo lineárne-obdĺžnikové, ostré až tupé, dlhé 3 - 15 cm, umiestnené na vrchole rozostavených elipsoidných pseudobuliev dlhých 1,3 - 6,4 cm, pokrytých viacerými pošvami, ktoré vyrastajú z lineárnych alebo rozvetvených rizómov. Kvitnutie prebieha počas celého roka, pri základe kvetov sa nachádzajú vláknité pošvy obklopujúce jemné kvetné stopky dlhé 5 cm, s jednotlivými kvetmi, obklopenými niekoľkými tenkými, priehľadnými, kopijovitými šupinami. Farba dlho trvajúcich kvetov je rôznorodá, od takmer čiernej, indigovej, fialovej, bielej, žltej, s alebo bez červených stredových škvŕn, žltozelených, pričom ich priemer je zvyčajne 2 cm. Povrch je lesklý, takmer voskový, a labellum môže byť červené u svetlejších odrôd, zatiaľ čo u tmavších jedincov je jeho sfarbenie podobné korole.
Odporúčaná úroveň svetelného žiarenia pre tento druh sa bude pohybovať v rozmedzí 18000 - 30000 luxov, so svetlom strednej intenzity, dobre rozptýleným, pretože priame slnečné lúče môžu spôsobiť popáleniny, ktoré rastlinu zničia. Odporúča sa zabezpečiť účinné vetranie.
Odporúčaná teplota rastu sa bude pohybovať v rozmedzí 25 - 28 ℃. Je vhodné, aby rastlina bola umiestnená v prostredí, ktoré umožňuje prirodzené zníženie teploty počas noci (balkón/terasa a pod.) - teplotné rozdiely rastline pomáhajú a stimulujú kvitnutie.
Počas leta a začiatkom jesene sa odporúča zabezpečiť vlhkosť vzduchu na úrovni 60 - 75 %, čo možno dosiahnuť pravidelným rosením alebo pomocou zvlhčovača vzduchu, pričom od konca jesene až do jari by sa mala znížiť na 55 - 60 %.
Pre pestovanie druhu sa uprednostňujú nádoby s efektívnym odtokom – napríklad plastové koše alebo kvetináče s dostatočnými otvormi, ktoré umožnia rýchly odtok vody a správne prevzdušnenie substrátu. Pestovateľské médium bude tvorený stredne alebo hrubo mletou kôrou ihličnanov, kúskami kokosového vlákna s veľkým priemerom
Zalievanie sa vykonáva mierne až bohato (v kontexte substrátu s dobrým odtokom), od druhej polovice jari až do skorého jesene, potom sa rýchlo a výrazne znižuje počas nasledujúcich 5 - 6 mesiacov, aby zodpovedalo obdobiam hojného dažďa nasledovaného suchom v prirodzenom prostredí. Schéma zavlažovania sa obnoví po prechode prvej polovice nasledujúcej jari.
Hnojenie sa vykonáva pri koncentrácii 25 - 50 % z odporúčanej dávky na fľaši počas aktívneho rastu, pričom sa počas celého roka používa vyvážené hnojivo; od jari do polovice leta možno použiť variantu s vyšším obsahom dusíka, ktorá bude neskôr nahradená fosforom bohatou formulou od polovice leta do konca jesene. Počas chladného obdobia sa hnojenie zastaví.
Obdobie pokoja v zime sa zabezpečí znížením zavlažovania a zastavením hnojenia, pričom sa však dbá na to, aby substrát úplne nevyschol. Odporúčajú sa tiež občasné rosenia ráno a zriedkavé, povrchové polievanie len v prípade potreby. Rosenie by malo zabezpečiť všetku potrebnú vodu počas obdobia pokoja.
Chceš vidieť viac článkov a získať viac vedomostí? Tento článok je ponúkaný zadarmo, no môžeš podporiť secretgarden.ro s recenziou tu:
Google: Recenzie pe Google
Facebook: Recenzie pe Facebook